Je osobnosť typu D riziková z hľadiska rozvoja syndrómu vyhorenia?
Abstrakt
Cieľom tejto štúdie bolo zistiť súvislosť medzi osobnosťou typu D a syndrómom vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií. Z teoretických východísk vyplýva, že osobnosť typu D je možné považovať za rizikovú z hľadiska rozvoja syndrómu vyhorenia, vzhľadom na negatívnu afektivitu a problémy v sociálnych interakciách typické pre tento typ osobnosti. Výskumný súbor zahŕňal 97 vysokoškolských študentov a študentiek psychológie, ošetrovateľstva a pôrodnej asistencie (95,9 % žien; priemerný vek 20,2±1,49). Ako výskumný nástroj bol použitý dotazník NS 14 (Type D Personality Subscale) pre zistenie osobnosti typu D a dotazník SBI (School Burnout Inventory) na meranie syndrómu vyhorenia v škole. Výsledky boli štatisticky spracované za pomoci lineárneho regresného modelu a Studentovho t- testu. Subškála Negatívna afektivita dotazníka NS 14významne predikovala úroveň syndrómu vyhorenia vo výskumnom súbore (β = 0,53; 95 % CI: 0,41;0,92), avšak subškála Sociálna inhibícia nebola preukázaná ako významný prediktor vyhorenia. Celková vysvetlená variancia v lineárnom regresnom modeli bola 26,9 %. Študenti, ktorí boli identifikovaní ako osobnosť typu D, skórovali výrazne vyššie v syndróme vyhorenia v porovnaní so študentmi bez charakteristík osobnosti typu D (t = –2,58; p<0,01). Výsledky štúdie ukazujú, že u jedincov s vysokým skóre v škále osobnosti typu D sú prítomné tiež zvýšené hladiny syndrómu vyhorenia. Osobnosť typu D sa vyznačuje použitím maladaptívnych stratégií zvládania v stresových situáciách, preto by mali byť do programov prevencie syndrómu vyhorenia zahrnuté špecializované intervenčné postupy zamerané na zvyšovanie sociálnych zručností, a to najmä pre ľudí so zvýšeným rizikom rozvoja vyhorenia.
Klíčová slova
osobnost typu D, syndrom vyhoření, studentiLiteratura
Alarcon, G., Eschleman, KJ., & Bowling, NA. (2009). Relationships between personality variables and burnout: A meta-analysis. Work & Stress, 23, 244–263.
Armon, G. (2014). Type D personality and job burnout: The moderating role of physical activity. Personality and Individual Differences, 58, 112–115.
Bánovčinová, Ľ., Škodová, Z., & Bubeníková, M. (2010). Výskyt D typu osobnosti u študentov pomáhajúcich profesií. Kontakt, 12, 193–198.
Breso, E, Schaufeli, WB., & Salanova, M. (2011). Can a self-efficacy-based intervention decrease burnout, increase engagement, and enhance performance? A quasi-experimental study. Higer Education, 61, 339–355.
Bria, M., Bȃban, A., & Dumitraşcu, D. L. (2012). Systematic review of burnout risk factors among european healthcare professionals. Cognition, Brain, Behavior. An Interdisciplinary Journal, 16, 423–452. Dostupné na https://www.researchgate.net/…a3000000.pdf
Denollet, J. (2005). DS14: Standard Assessment of Negative Affectivity, Social Inhibition, and Type D Personality. Psychosomatic Medicine, 67, 89–97.
Ďurka, R., & Ruch, W. (2014). Osobnosť typu D v populácii slovenských univerzitných študentov: Psychometrické kvality dotazníka DS14. Československá psychologie, 58, 62–71.
Galan, F., Sanmartin, A., Polo, J., & Giner, L. (2011). Burnout risk in medical students in Spain using the Maslach Burnout Inventory-Student Survey. International Archives of Occupational and Environmenatl Health, 84, 453–459.
Galbraight, ND., & Brown, KE. (2011). Assessing intervention effectiveness for reducing stress in student nurses: quantitative systematic review. Journal of Advanced Nursing, 67,709–721.
Geuens, N., Braspenning, M., Van Bogaert, P., & Franck, E. (2015). Individual vulnerability to burnout in nurses: The role of Type D personality within different nursing specialty areas. Burnout Research, 2, 80–86.
IsHak, W., Nikravesh, R., Lederer, S., Perry, R., Ogunyemi, D., & Bernstein, C. (2013). Burnout in medical students: a systematic review. The Clinical Teacher, 10, 242–245.
Karlsson, MR., Edstrom-Pluss, C., Held, C., Henriksson, P., Billing, E., & Wallen, N. H. (2007). Effects of expanded cardiac rehabilitation on psychosocial status in coronary artery disease with focus on type D characteristics. Journal of Behavioral Medicine, 30, 253–261.
Mols, F., & Denollet, J. (2010). Type D personality in the general population: a systematic review of health status, mechanisms of disease, and work-related problems. Health and Quality of Life Outcomes, 8, doi: 10.1186/1477–7525–8–9.
Montero-Marin, J., Prado-Abril, J, Piva Demarzo, M.M, Gascon, S., & Garcıa-Campayo, J. (2014). Coping with Stress and Types of Burnout: Explanatory Power of Different Coping Strategies. PLoS ONE, 9. doi:10.1371/journal.pone.0089090
Mutkins, E., Brown, RF., & Thorsteinsson, EB. (2011). Stress, depression, workplace and social supports and burnout in intellectual disability support staff. Journal of Intellectual Disability Research , 55, 500–510.
Nyklicek, I., van Beugen, S., & Denollet, J. (2013). Effects of mindfulness-based stress reduction on distressed (Type D) personality traits: a randomized controlled trial. Journal of Behavioral Medicine, 36, 361–370.
Ogińska Bulik, N. (2006). Occupational stress and its consequences in healthcare professionals: the role of type D personality. International Journal of Occupational Medicine and Environmental Health, 19, 113–122.
Pedersen, S. S., & Denollet, J. (2003). Type D personality, cardiac events, and impaired quality of life: a review. European Journal of Cardiovascular Prevention and Rehabilitation, 10, 241–8.
Polman, R., Borkoles, E., & Nicholls, A. R. (2010). Type D personality, stress, and symptoms of burnout: The influence of avoidance coping and social support. British Journal of Health Psychology, 15, 681–696.
Salmela-Aro, K., Kiuru, N., Leskinen, E., & Nurmi, J. E. (2009). School burnout inventory (SBI) reliability and validity. European Journal of Psychological Assessment, 25, 48–57.
Škodová, Z., & Paceková, I. (2012). Sociálno-psychologický výcvik ako metóda prevencie syndrómu vyhorenia v pomáhajúcich profesiách. E-psychologie, 6(2), 1–8. Dostupný z http://e-psycholog.eu/…pacekova.pdf
Vargas, C., Cañadas, GA., Aguayo, R., Fernández, R., & de la Fuente, EI. (2014). Which occupational risk factors are associated with burnout in nursing? A meta-analytic study. International Journal of Clinical and Health Psychology, 14, 28–38.