Analýza životnej spokojnosti adolescentov v kontexte rodiny a rodinného prostredia
Abstrakt
Príspevok sa zaoberá analýzou životnej spokojnosti adolescentov v kontexte rodiny a rodinného prostredia. Výskum sme uskutočnili na vzorke 420 adolescentov vo veku od 16–18 rokov. Životnú spokojnosť adolescentov sme merali Dotazníkom životnej spokojnosti. Údaje o rodine a rodinnom prostredí sme zisťovali úvodným anamnestickým dotazníkom. V našom výskumnom súbore adolescentov sme zistili, že mladí ľudia žijúci len s mamou sú významne spokojnejší ako mladí ľudia žijúci s oboma rodičmi. Rovnako adolescenti, ktorí udávali len zriedkavý výskyt konfliktov v rodine, dosahovali najvyššiu životnú spokojnosť.
Klíčová slova
životní spokojenost, adolescence, rodinné prostředíLiteratura
Anderson, A.R., & Henry, C.S. (1994). Family system characteristics and parental behaviors as predictors of adolescent substance use. Adolescence, 29, 405–420.
Bauer, J. J., & McAdams, D. P. (2004). Growth goals, maturity and well being. Developmental psychology,.40, 1, 114–127.
Diener, E. (1984). Subjective well-being. Psychological Bulletin, 95, 359–375.
Diener, E. (1994). Assessing subjective well-being: Progress and opportunities. In Social indicators research, 31, 103–157.
Diener, E. a kol. (1999). Subjective well-being: Three decades of progress. Psychological Bulletin,125, 276–302.
Donovan, N., & Halpern, D. (2002). Life satisfaction: the state of knowledge and implications for government. UK: Cabinet Office.
Džuka, J. & Dalbert, C. (2002). Vývoj a overenie validity škál emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (SHSP). Československá psychologie, 46, 3, 234–250.
Džuka, J., & Dalbert, C. (1997). Model aktuálnej a habituálnej subjektívnej pohody. Československá psychologie, 5, 385–398.
Fahrenberg, J. a kol. (2001). Dotazník životnej spokojnosti. Praha: Testcentrum.
Huebner, E. S. (2001). Correlates of life satisfaction in children. School psychology quarterly, 6, 2, 103–111.
Jakabčič, I,. & Poláková, D. (2004). Kvalita života mentálne postihnutých žiakov. In J. Džuka (ed.), Psychologické dimenzie kvality života. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove [online]. [cit. 2010–02–08]. Dostupné na WWW: <http://www.pulib.sk/…zuka3/32.pdf>.
Komárik, E. (1999). Pedagogika emocionálne a sociálne narušených. Bratislava: Univerzita Komenského.
Kramer, H. CH. (1980). Becoming a family therapist. New York: Human Science Press.
Labáth,V. a kol. (2001). Riziková mládež. Praha: SLON.
Larson, R. (1978). Thirty years of research on the subjective well being of older Americans. Journal of gerontology, 33, 109–125.
Medveďová, Ľ. (2003). Stratégie a efektívnosť zvládania v kontexte prežívania subjektívnej pohody v rannej adolescencii. In M. Svoboda, P. Humpolíček, J. Humpolíčková (eds.), Sociální procesy a osobnost 2003. Brno: Psychologický ústav FF MU. 214–217.
Rothmajerová, Ľ., & Michálková, M. (2005). Intergeneračné konflikty medzi rodičmi a deťmi v období adolescencie. In Rodina na prelome tisícročia. Zborník referátov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava. 2005. s. 636 – 641.
Sejčová, Ľ. (2006). Pohľad na kvalitu života dospievajúcich. Bratislava: Album.
Shin, D. C., & Johnson, D. M. (1987). Avowed happiness as an overall assessment of the quality of life. Social indicators research,.5, 475–492.
Veenhoven, R. (1996). The study of life satisfaction. [cit. 2010–01–16]. Dostupné na WWW: <http://www2.eur.nl/…96d-full.pdf>.
Vymětal. J. (2004). Úzkost a strach u dětí. Praha: Portál.
Ziemska, M. (1980). Rodina a osobnosť. Bratislava: Smena.