Sociálno-psychologický výcvik ako metóda prevencie syndrómu vyhorenia v pomáhajúcich profesiách
Abstrakt
Pomáhajúce profesie sú vo zvýšenej miere vystavené riziku syndrómu vyhorenia, ktorý má negatívny dopad nielen na pracovnú oblasť, ale aj na celkovú kvalitu života. V tejto štúdii sme u študentov pomáhajúcich profesií skúmali vplyv sociálno-psychologického výcviku na úroveň syndrómu vyhorenia a takisto na úroveň osobnostných faktorov, ktoré sa vo vzťahu k vyhoreniu považujú za protektívne (sebaúcta, zmysel pre integritu).
V štúdii bol využitý kvázi experimentálny pre- test post- test výskumný dizajn, výskumu sa zúčastnilo 111 VŠ študentov psychológie a ošetrovateľstva rozdelených do experimentálnej a kontrolnej skupiny (priemerný vek 20,7; ±2,8; 86,1 % žien). Experimentálna skupina sa zúčastnila sociálno-psychologického tréningu v trvaní 6 mesiacov. Ako meracie nástroje boli použité štandardizované dotazníky SBI (School Burnout Inventory) pre hodnotenie úrovne vyhorenia, dotazník SOC (Sense of Coherence) merajúci zmysel pre integritu, a Rosenbergova škála sebaúcty (Rosenberg Self Esteem Scale). Na štatistické spracovanie sa aplikovala lineárna regresia a analýza rozptylu.
Výsledky ukázali, že sociálno-psychologický tréning mal pozitívny vplyv tak na úroveň vyhorenia, ako aj na úroveň osobnostných prediktorov syndrómu vyhorenia. Po absolvovaní tréningu sa úroveň vyhorenia v experimentálnej skupine významne znížila (95 % konfidenčný interval: 0,93, 9,25), zatiaľ čo v kontrolnej skupine nebola zaznamenaná zmena. Naopak zmysel pre integritu sa vo výskumnej skupine zvýšil (95 % konfidenčný interval: –9,11, –2,64). V prípade úrovne sebaúcty nebola zaznamenaná zmena ani vo výskumnej, ani v kontrolnej skupine.
Sociálno-psychologický výcvik sa ukázal ako účinná podporná metóda pozitívne ovplyvňujúca syndróm vyhorenia u študentov. Keďže mechanizmy zvládania záťaže využívané počas štúdia súvisia s copingovými stratégiami neskôr uplatňovanými v profesionálnej praxi, možno považovať túto metódu aj za účinný podporný nástroj prevencie vyhorenia pracovníkov pomáhajúcich profesií.
Klíčová slova
syndrom vyhoření, sebeúcta, smysl pro integritu, studenti pomáhajících profesí, sociálně-psychologický výcvik, profesionální rozvojLiteratura
Antonovsky, A. (1993). The structure and properties of the Sense of Coherence scale. Social Science & Medicine, 36, 725–733.
Bánovčinová, Ľ., & Bubeníková, M. (2011). Empatia v ošetrovatelstve, Ošetřovatelství a porodní asistence, 2, 164–169.
Baštecká, B. (2003). Klinická psychologie v praxi. Praha: Portál.
Breso, E., Schaufeli,W.B. & Salanova,M. (2011). Can a self-efficacy-based intervention decrease burnout, increase engagement, and enhance performance? A quasi-experimental study. Higer Education, 61, 339–355.
Ďurka, R.: (2007). Osobnosť typu D u pedagógov. In Selko, D. (ed.), Psychická odolnosť a psychológia zdravia. Bratislava, Sekcia psychológie zdravia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV, 106–114.
Dyrbye, L.N. et al. (2008). Burnout and suicidal ideation among U.S. medical students. Annals of Internal Medicine, 149, 334–342.
Ewers, P. et al. (2002). Does training in psychosocial interventions reduce burnout rates inforensic nurses? Journal of Advanced Nursing, 37, 470–76.
Kebza, V., & Šolcová, I. (2008). Syndrom vyhoření – rekapitulace současného stavu poznání a perspektivy do budoucna. Československá psychologie, 52, 351–365.
Le Blanc, P.M. et al. (2007). Take Care! The evaluation of a Team-Based Burnout Intervention Program for Oncology Care Providers. Journal of Applied Psychology, 92, 213–227.
Maslach, C. (2011). Burnout and engagement in the workplace: new perspectives. The European Health Psychologist, 13, 44–47.
Melamed, S., et al. (2006). Burnout and risk of cardiovascular disease: Evidence, possible causal paths, and promising research directions. Psychological Bulletin, 132(3), 327–353.
Nordang, K., Hall-Lord, M.L., & Farup P.G. (2010). Burnout in health-care professionals during reorganizations and downsizing. A cohort study in nurses. BMC Nursing, 9, 1–7.
Rosenberg, M. (1965). The measurement of self-esteem, Society and the Adolescent self image, Princeton, New Jersey.
Sarkova, M., et al. (2006). Psychometric evaluation of the General Health Questionnaire-12 and Rosenberg Self-esteem Scale in Hungarian and Slovak early adolescents. Studia Psychologica, 48, 69–79.
Salmela-Aro, K. et al. (2009). School Burnout Inventory (SBI): Reliability and validity. European Journal of Psychological Assessment, 25, 48–57.
Skaalvik, E. M., & Skaalvik, S. (2007). Dimensions of teacher self-efficacy and relations with strain factors, perceived collective teacher efficacy, and teacher burnout. Journal of Educational Psychology, 99, 611–25.
Škodová, Z., & Bánovčinová, Ľ. (2011). Osobnostné prediktory syndrómu vyhorenia u študentov pomáhajúcich profesií. Ošetřovatelství a porodní asistence, 2, 288–294.